Odkedy existuje srbský národ, nebolo múdrejšej, Bohomúdrejšej srbskej knihy, ako je Ochridský prológ vladyku Nikolaja. A preto nebolo ani nesmrteľnejšej, ani dôležitejšej srbskej knihy. A nadovšetko ani užitočnejšej, lebo je na večný úžitok pre srbského človeka a jeho obidva životy v oboch svetoch.
Ochridský prológ je srbské Evanjelium, večné srbské Evanjelium. V ňom je všetko, čo potrebuje srbská duša v oboch svetoch, všetko, čo prežije našu pozemskú smrť, všetko, čo zvláda a umŕtvuje naše hriechy a vášne. Roj za rojom, sväté roje dobrých zvestí pre teba v celom tvojom živote, ktorý začína na zemi a pokračuje cez celú večnosť v onom svete. Hľa, to je Ochridský prológ, to je srbské Evanjelium.
Srbské Evanjelium? – Áno, lebo ťa učí a naučí večnej Pravde.
Srbské Evanjelium? – Áno, lebo ťa učí a naučí večnej Spravodlivosti.
Srbské Evanjelium? – Áno, lebo ťa učí a naučí večnej Dobrote, večnej Láske, večnej Múdrosti, večnej Kráse, večnej Radosti.
Srbské Evanjelium? – Áno, lebo ťa učí a naučí večnému Životu. Áno, lebo ťa učí a naučí ako sa pomocou svätých a evanjeliových tajomstiev ovláda a víťazí nad klamstvom, lžou, lakomosťou, hrdosťou, hnevom, žiadostivosťou, ubližovaním, zlobou, závisťou, nenávisťou, škodlivosťou, smilstvom, lakomstvom, zúfalstvom, nedôverou, nevierou, slabou vierou, polovierou, jedným slovom: každým hriechom, každou vášňou, každým zlom, každou smrťou, každým diablom a tým – každým pozemským peklom a všetkými pozemskými pokušeniami.
Evanjelista medzi evanjelistami. Hľa, to je svätý autor tohto srbského Evanjelia. Apoštol medzi apoštolmi. Hľa, to je svätý autor tohto srbského Evanjelia. Mučeník medzi mučeníkmi. Hľa, to je svätý autor tohto srbského Evanjelia. Vyznávač medzi vyznávačmi. Hľa, to je svätý autor tohto srbského Evanjelia. Svätec medzi svätcami. Hľa, to je svätý autor tohto srbského Evanjelia. Naozaj evanjelista, naozaj apoštol, naozaj mučeník, naozaj vyznávač, naozaj svätec – svätý vladyka Nikolaj, naozaj najjasnejšie srbské oko: vidí neviditeľné; najčistejšie srbské ucho: počuje nepočuteľné; najprebudenejšie srbské svedomie: cherubínsky horlí za všetko, čo je Božie. Vedený a smerovaný ním a jeho Ochridským prológom nezablúdiš, ale vždy pôjdeš cestou, ktorá bezpochyby vedie do samotného neba a nebies nad nebesami.
Skutočne: jeho slová sú duchom a životom pre nás Srbov. A schádzajú priamo do tvojho hrobu, do tvojej smrti, a dvíhajú ťa z hrobu, kriesia ťa z mŕtvych. Moje svedomie? Môj hrob je moje svedomie, ak nie je posvätené a preobrazené (premenené) Christovou nebeskou pravdou a zvečnené jeho večnosťou. Hrob je aj moje srdce, hrob je aj moja duša, hrob je aj môj rozum. A keď do našich hrobov zídu mocné Christove slová nášho srbského evanjelistu, všetci mŕtvi vstanú z hrobov, budú vzkriesení pre večný život skrze večnú Pravdu, Pravdu Christovu. Len Christova Pravda je večná. A my, žijúc touto pravdou, prechádzame z dočasného života do večného už tu na zemi a žiadna smrť nad nami nemá moc.
Svätý vladyka Nikolaj? – vzkriesiteľ, akého Srbi nemali od svätého Sávu dodnes. Vzkriesiteľ srbských duší – do večného života, do večnej pravdy, do večnej lásky, do večnej radosti. Kým? Christom, jedine Hospodinom Christom. Lebo bez Hospodina Christa – všetko je hrobom a smrťou. Zem je hrob a smrť; slnko je hrob a smrť; človek je hrob a smrť; ľudská myseľ je hrob a smrť; ľudské svedomie je hrob a smrť; všetko ľudské je hrob a smrť; jeho telo je hrob a smrť; jeho duša je hrob a smrť. Ba aj samotné nebo je hrob a smrť; aj svet je hrob a smrť; celý svet sú len hrôzostrašné hroby a odporné smrti.
A ty? A ja? A my? Hrob pri hrobe a otrok pri otrokovi, otroctvo smrti. Všetci sme otroci a cintorín: bezmocné otroctvo a červavý cintorín…
Ochridský prológ, najpotrebnejšia príručka – svätá príručka, najpotrebnejší trebník (bohoslužobná kniha pre kňaza na obrad bežnej potreby, pozn. prekl.) – svätý trebník každej srbskej duše a duše celého pozemského Srbska, ktoré osídľuje aj Srbsko nebeské. Lebo to isté Evanjelium platí pre nich hore aj pre nás dole, lebo Hospodin Christos je Ten istý „i včera, i dnes, až na veky“ (Žid 13, 8). Pri každom probléme otvor túto svätú príručku a nájdeš, čo potrebuješ. Neexistuje problém, ktorý by ťa postihol a tento svätý trebník by ti nedodal sily, aby si svoj problém zvládol s Christom Bohom. Neexistuje vášeň, ktorá by ovládla tvoju dušu a v Ochridskom prológu by si na ňu nenašiel preverený a bezpečný liek. Niet hriechu, ktorý by ťa postihol a umŕtvil tvoju dušu a nenašiel by si v Ochridskom prológu záchranu od neho a jeho sprievodcov: smrti a diabla.
Keď si hrdý, – a to je smrteľná choroba – Ochridský prológ má pre teba preverený liek: svätú pokoru.
Keď si lenivý, – a to je smrteľná choroba – Ochridský prológ má pre teba preverený liek: sväté bdenie.
Keď si chamtivý, – a to je smrteľná choroba – Ochridský prológ má pre teba preverený liek: svätú chudobu kvôli Christovi.
Keď si hnevlivý, – a to je smrteľná choroba – Ochridský prológ má pre teba preverený liek: svätú sebakritiku.
Keď si vášnivý, – a to je smrteľná choroba – Ochridský prológ má pre teba preverený liek: svätú modlitbu, svätý pôst.
Keď si zlomyseľný, zlobný, závistlivý, alebo hrubý, výbušný, násilný, tyran, zbojník, vrah, smilník, cudzoložník, výtržník, alebo žalobca – všetko sú to smrteľné hriechy – Ochridský prológ pre teba má zodpovedajúci liek na každý z týchto hriechov, na každú z týchto chorôb, a to bezpochyby svätý liek, ktorý nesklame.
Všeobecne, ak trpíš akýmkoľvek hriechom alebo akoukoľvek vášňou – a každý hriech je smrteľná choroba aj každá vášeň je smrteľná choroba – Ochridský prológ ti poskytuje osobitný svätý liek na každý tvoj hriech, osobitnú svätú cnosť na každú tvoju vášeň. A od teba sa vyžaduje iba jedno: aby si chcel a želal si si liek na svoj hriech.
Pravda je očividná pre človeka, ktorý skúma sám seba: hriech, každý hriech je v prvom rade chorobou našej mysle. Rovnako aj vášeň. Aj hriech aj vášeň činia chorou našu myseľ a znemožňujú jej zdravé, správne zmýšľanie, uvažovanie, súdenie a konanie svojej Bohom danej práce v ľudskom bytí. Hriechom a vášňami obťažená myseľ, čo znamená – chorá myseľ, zavádza človeka do zblúdení rôzneho druhu. Dokonca sa mu tieto zblúdenia javia ako pravda. Preto je prvoradá povinnosť človeka: vyliečiť svoju myseľ z jej chorôb. A takýmto spôsobom si zabezpečiť zdravé uvažovanie, zdravý úsudok, zdravé chápanie aj seba, aj sveta, aj blížneho aj vzdialeného.
Čo platí pre ľudskú myseľ, platí aj pre jeho srdce, aj pre vedomie, aj pre vôľu, aj pre jeho celú dušu. A pre ne je každý hriech – choroba, aj každá vášeň – choroba. Vyliečiť ich z hriechov a vášní je aj ich uzdravenie: aby zdravo, správne a Bohumilo vykonávali svoje prirodzené, Bohom im ustanovené povinnosti. Srdce – očistené od vášní a hriechov: chce Boha, cíti Boha, vidí Boha, smeruje k Bohu, vedie človeka ku všetkému povznášajúcemu, nesmrteľnému, večnému. Tak aj svedomie, vyliečené a uzdravené – zbavuje od akéhokoľvek zblúdenia, vedie z dobra k dobru, z cnosti k cnosti. A vôľa? Aj tá, uzdravená od hriešnej uvoľnenosti a pomätenosti, chce to, čo je čestné, úctivé, pravdivé, nebeské, božské, večné.
Najhlavnejšia a najstrašnejšia choroba ľudského rodu je hriech. V podstate to je všechoroba, z ktorej sa roja všetky ostatné choroby. Vyzdravenie z tejto všechoroby uzdravuje človeka, činí z neho ozajstného pravdivého človeka. A človek, ktorý bojuje s hriechom ako so svojim najnebezpečnejším nepriateľom a lieči sa z hriechu ako zo svojej najstrašnejšej choroby, pociťuje, že človek je pozemského a nebeského bytia: natiahnutý do oboch svetov súčasne, do nebeského aj pozemského sveta. A toto bytie je stále viac neviditeľné ako viditeľné. Takýto človek pociťuje ešte aj to, že v jeho bytí je Božia večnosť: všetko, čo je v ňom ľudské, je v podstate ľudské Bohom a Božie; a keď človek v sebe má viac Boha, stále viac je skutočným človekom, pravdivým človekom. A človek, celý naplnený Bohom, aj je dokonalý človek, konečný a dokončený človek. Toto je Večný Človek, ten, ktorého sa všetci dožadujú, ktorého všetci hľadajú, ideálny človek.
Toto všetko si môžeme ľahko preveriť a dosiahnuť, aj ty, aj ja, aj my všetci. Ako? Ochridským prológom. Skúšajme: žime podľa neho zo dňa na deň, z noci na noc; nech nás on vedie a smeruje po všetky naše dni a noci a potom aj v sebe pocítime, v sebe budeme budovať a na konci aj v sebe vybudujeme Večného Človeka. A takto objavíme seba ako pravého, seba ako nesmrteľného, seba ako večného, seba ako Bohoľudského. A urobiť zo seba večného, vyliečiť seba z ľudskej všechoroby – hriechu a naplniť seba Christom Bohom. Podľa prikázania večného Božieho Evanjelia: „Naplňte sa celou Božou plnosťou; oblečte sa do Hospodina nášho Isusa Christa, lebo v Ňom žije každá plnosť božstva“ (Ef 3, 19; Rim 13, 14; Kol 2, 9).
A svätý autor Ochridského prológu? Svätosavský Všesrb a Svätosavský Všečlovek: svätý Všesrb a svätý Všečlovek.
Vďaka Ti, Hospodine – v ňom máme nového apoštola!
Vďaka Ti, Hospodine – v ňom máme nového evanjelistu!
Vďaka Ti, Hospodine – v ňom máme nového vyznávača!
Vďaka Ti, Hospodine – v ňom máme nového mučeníka!
Vďaka Ti, Hospodine – v ňom máme nového svätca!
Vedení ním, prvým po svätom Sávovi, všesrbským patriarchom, určite dôjdeme k Tebe, Hospodine, cez večnú Pravdu do večného života.